História

Názov Veľké Kapušany je motivovaný maďarským slovom kapu(brána). Slovo brána tu navyše má aj svoj obrazný význam: znamená otvorenosť, schopnosť prijať, ale aj otvoriť cestu von, do sveta. O takomto postavení mesta sa nezachovali priame staršie písomne dôkazy, no zápisnice z 19. a 20. storočia túto starú úlohu mesta uvádzajú, pretože mesto bolo druhou najdôležitejšou zastávkou migračných prúdov a ciest v smere západ - východ. Takmer na každom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa prerokúvali žiadosti o prisťahovanie obyvateľov zo Zakarpatskej Ukrajiny.

Do Veľkých Kapušian sa v dávnejšej i nedávnej minulosti prisťahovalo veľa Poliakov, Nemcov, Maďarov i Rusinov. Mnohí z tých, ktorí sa prisťahovali, ostali len krátko a pokúšali sa o šťastie inde. Rôzne historické pramene uvádzajú aj rôzne údaje o prvých správach o Veľkých Kapušanoch. Dejiny užskej reformovanej cirkvi uvádzajú listinu uhorského kráľa Ondreja II., v ktorej sa obec po prvý krát spomína r. 1214 v podobe Copus. Teodor Ortvay v knihe Opis cirkevnej zeme uvádza starší dátum, Sztarayov kódex uvádza až rok 1314 v podobe Kapus, neskôr v podobe Kapuus. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza prvý udaj z roku 1211 v podobe Kapos. Od historikov 19. a 20. stor. vieme, že Veľké Kapušany boli súčasťou "živého plota" s funkciou strážneho miesta. Tento živý plot svojimi vnútornými hranicami sťažoval nepriateľom prekvapivé vpády a tvoril súčasne aj etnickú hranicu.

Podrobné správy o Veľkých Kapušanoch, o ich funkcii počaskolonizácie, ale aj o Malých Kapušanoch a Čepeli sa uvádzajú v daňovom súpise z r. 1398. Na základe staršieho pramenného materiálu a opisov Užskej stolice napísal r. 1985 P. Engel štúdiu, v ktorej syntetizuje historické údaje z dejín Veľkých Kapušian: Čo sa týka počtu obyvateľov, okolo r. 1400 vynikali ním nad ostatnými obcami len Kapušany a Užhorod. V 13.-15. stor., a možno aj skôr, prvá z nich bola najväčšia. Administratívne pozostávala z dvoch obcí" Malých Kapušian a Veľkých Kapušian.Malé Kapušany ostali dedinou, no Veľké Kapušany boli r. 1430 povýšené na mesto. V tento deň tu zasadala aj stolica, a tak podľa údajov z r. 1379 bolo mesto v tých časoch aj stoličným sídlom. Veľké Kapušany získali v r. 1420 prestížny názov oppidum (vidiecke sídlo bez mestských výsad).

Údaje o počte poddaných v Kapušanoch sa neuvádzajú, podľa odhadu ich však mohlo byť necelých 200. Veľké Kapušany boli podľa dobových nariadení sídlom stoličných zasadnutí. Preto si tu mnoho mešťanov postavilo aj svoje domy. V centre mesta bol postavený rozsiahly stoličný dom, ktorý musel podľa vtedajších zvykov pojať dostatočný počet účastníkov stavovských zhromaždení. Tento objekt však zasiahlo mnoho pohrôm a tak sa z neho zachovali už len torzovité zrúcaniny. Obyvateľstvo sa zameriavalo na remeselnícku výrobu a poľnohospodárstvo. Žírne pôdy lákali svojou rovinatou polohou a ľahkým spôsobom obrábania aj tých, ktorí sa spočiatku stali roľníkmi proti svojej vôli. Obidva typy zamestnania boli pre tunajších obyvateľov výnosné. Popri poľnohospodárstve tu pre nedostatok obchodu prospievali aj remeslá, mesto totiž nemalo jarmočné právo. Mesto patrilo v tom čase predstavenstvu vrchnosti leleského kláštora Svätého kríža ležiaceho za Latoricou.